Vymysleným obvinením ma pripravili o dcéru
Matku za falošné obvinenie nik nepostihne a krivo obvinený otec príde o dieťa
Podal návrh na súd, aby upravili jeho styk s dcérou a vtedy sa mu začalo peklo na zemi.
„Jedného dňa som sa pri návšteve kolíznej opatrovníčky, dozvedel šokujúcu správu: údajne som svoju vlastnú dcérku zneužíval!“
Matka bola s dcérou aj v psychologickej poradni a bez skúmania dôkazov jej dali za pravdu.
„V tej chvíli som začal plakať a cítil som nesmiernu krivdu a bolesť, ktorá mi zovierala srdce.“
Bohuša predvolali na políciu. Veril v spravodlivosť. Vypočuli všetkých troch – jeho, matku aj dcérku.
„Konečne sa niekto začal o údajnom „zneužívaní“ baviť aj so mnou.“
Trestné stíhanie napokon zastavili. Súd však namiesto vynesenia rozsudku nariadil znalecké dokazovanie a vydal predbežné opatrenie, ktorým obmedzil Bohušove stretávanie s dcérou na šesť hodín v sobotu. Matka Bohuša na polícii znovu obvinila zo zneužívania dcérky a onedlho na to požiadala súd o zákaz styku.
„Veď ma predsa nemôžu len tak bezdôvodne odtrhnúť od dieťaťa, keď som nič neurobil a to môžem prisahať... Nie som násilník ani pedofil!“
Polícia síce nezmyselné obvinenia už raz vyvrátila, ale súdu to zjavne nestačilo. Brali do úvahy len matkino tvrdenie. Súd zvolil ten najtvrdší trest – zákaz styku s dcérou bez akýchkoľvek dôkazov, hoci trestné stíhanie ešte len začalo.
„Nemal som ešte ani možnosť brániť sa. V správe od kolíznej opatrovníčky napísali, že neodporúčajú môj kontakt s dcérkou ani za prítomnosti matky, lebo treba eliminovať stresové situácie, ktoré kontakt vyvoláva.“
Nikto z krízového strediska však nebol pri stretnutí otca s dcérkou. Neprišli z vlastnej iniciatívy a ani na výzvy otca. Polícia prešetrila všetko dôkladnejšie, absolvovali mnohé vyšetrenia. Výsledok - trestné stíhanie zastavené.
„Súd trval takmer štyri a pol roka, viac ako rok som mal s dcérou zakázané sa stretnúť. Nakoniec rozhodli, že môžem byť s dcérkou každý druhý víkend. Dcérku však matka ani raz nepriviedla.“
Kolotoč pokračoval ďalej, súd nariadil psychoterapiu. Avšak ani za šestnásť mesiacov rodičovskej psychoterapie nedokázala psychologička s matkou ani pohnúť.
„Odborníčka nechce vidieť to, čo vidí každý laik – matka naťahuje čas a stále programuje dieťa proti mne. Nech robím čokoľvek, dieťa dospieva, je naprogramované matkou, aby ma nenávidelo a tá za svoje konanie nenesie žiadne následky.“
Bohuslav Lenghardt, 43 rokov
informatik, Trnava
Dcéra Helena, 11 rokov
