Rodičia chceli striedavku, no súd ju nepovolil
„Žili sme desať rokov vo Francúzsku, kde je striedavá výchova bežná. A mali sme známych, kde sme videli ako to fungovalo. Preto sme aj my s manželom pri rozvode chceli výchovu našej dcéry riešiť podobne.“
Po príchode na Slovensko však zistili, že hoci sa u nás práve v tom čase menil Zákon o rodine, takáto možnosť doň nebola zakotvená.
Naše dieťa má vlastne oboch rodičov nelegálne
„Napriek tomu sme si pripravili vlastný návrh na úpravu styku, ktorý podľa nášho názoru najviac vyhovoval nám i dcére a predložili sme ho súdu.“
Napriek snahe obidvoch rodičov presvedčiť súd aby dieťa bolo v striedavke, súd nekompromisne zveril dieťa matke a otcovi určil stretávanie každý druhý víkend.
„Sudkyňa mala pred sebou dvoch rodičov čo sa dohodli a obaja žiadali úpravu styku na týždeň – týždeň. Napriek tomu nám to nedovolil a proti našej vôli nám „prisúdil“ dieťa na štyri dni do mesiaca otcovi a zvyšok mne. Neverila som že také niečo je možné.“
Napriek rozhodnutiu súdu ho nerešpektovali a už sedem rokov majú svoju dcéru v striedavej starostlivosti. Každý z nich býva na inom konci Bratislavy, ale oni to nepokladajú za problém.
„Dcéra má už dvanásť rokov a viac aktivít, takže sa prispôsobujeme hlavne jej potrebám.“
Striedavka u nich funguje takto: polovicu prázdnin trávi dcéra s otcom, polovicu s matkou. Vianoce trávi u jedného rodiča, Silvestra u druhého, budúci rok je to opačne. Takto je spokojná dcéra aj obaja rodičia.
„Dcéra má veľmi rada novú partnerku bývalého manžela aj môjho partnera. Všetci sa navzájom spoznáme a korektne komunikujeme. Naša dcéra s nimi získala aj ďalších nových príbuzných – staré mamy a starých otcov. Myslím si, že čím viac ľudí okolo seba dieťa má, tým je to preň lepšie.“
Barbora Kamrlová sa stala predsedníčkou slovensko-českej spoločnosti Striedavá starostlivosť o deti. Zasadzuje sa za zmenu názoru, že jedine matka je schopná dobre sa starať o dieťa. Je presvedčená, že nie je fér upierať otcom možnosť rovnocenne sa starať o deti.
„Takýto prístup však v našich končinách ešte nie je bežný. Aj sudcovia, sudkyne, sociálni pracovníci a pracovníčky ešte stále vyrastajú v prostredí, kde sa zdôrazňuje nenahraditeľnosť matky.“
Barbora Kamrlová, 40
Profesorka na FF Univerzity Komenského
Bratislava
