Trikrát podal žiadosť o striedavú starostlivosť, no bezvýsledne...
„Deti vídam minimálne, manželka mi v stretávaní s nimi neustále bráni, znemožňuje mi mať s nimi normálny zdravý vzťah, taký aký by mali mať deti so svojimi otcami.“
Deti ešte k tomu odmietali byť s matkou a tráviť u nej školské prázdniny.
„Je tam navyše aj iný dôvod. Bojím sa nechať dcérku samu s matkou, nakoľko sa dokonca už dvakrát pokúšala spáchať samovraždu...“
Aj keď na deti by mali mať rodičia rovnaké práva, s dcérou môže byť Roman len každý druhý víkend. So synom ešte navyše, ale len keď má futbalové tréningy. Aj na tie samotné však synovi občas matka bráni chodiť...
„Hrá futbal už štyri roky. Každý deň ho odveziem na tréning, tam však so mnou nie je, lebo trénuje a potom ho musím odniesť k matke.“
Roman pracuje vo veľkoobchode, má slušný príjem, svoje bývanie. Spĺňa všetky podmienky na to, aby sa o deti mohol postarať.
„Matka však neustále naťahuje súdny spor a bráni v striedavke. Veď to je proti ním samým. Ja nechcem aby prišli o mamu, len nech sa striedame, nech si nás užijú oboch rovnako.“
„Pripadá mi to ako boj. Neviem o čo ide. Veď som nič nespravil, možno som ešte lepší rodič ako ona, ale nerozumiem prečo musím prosíkať o to, aby sme s nimi mohli byť rovnako a zdĺhavo a neúspešne to dokazovať. Ju nik neskúma a ja som s deťmi štyri dni do mesiaca a ona dvadsaťšesť. To nie je spravodlivé a ani dobré pre deti.“
Roman je pripravený o možnosť rovnoprávnej starostlivosti o deti, nemôže sa s nimi zahrať kedy chce, nemôže sa s nimi pripravovať do školy, prežívať s nimi normálny život ako dovtedy. Je bezradný, prípad nemá zatiaľ doriešený. Stále však verí v spravodlivosť pre seba a hlavne pre deti, ktorej sa im zatiaľ nedostalo.
Roman Krupa, Bánovce nad Bebravou, 39 rokov
Dcéra Katka12 rokov
syn Roman 9 rokov
Pracovník vo veľkoobchode
Bánovce nad Bebravou