Prečo si striedavku musím zaslúžiť?

Roman si s manželkou po dlhšej dobe prestal rozumieť, klasický scenár. Dvaja ľudia sa postupom času odcudzili a rozhodli sa, že napokon sa rozídu a každý z nich bude bývať samostatne. Majú spolu dve deti dcérku..., ktorá má dvanásť rokov a deväťročného syna... „Svoje deti milujem a starám sa o tieto moje dva poklady s veľkou radosťou. Veľmi som sa trápil, keď som sa zrazu po rozchode nemohol s nimi vídať ako dovtedy.“

Aj keď sú rodičia podľa zákona rovní, prečo je akokoľvek dobrý otec hneď po rozchode na druhej koľaji?

Trikrát podal žiadosť o striedavú starostlivosť, no bezvýsledne...
„Deti vídam minimálne, manželka mi v stretávaní s nimi neustále bráni, znemožňuje mi mať s nimi normálny zdravý vzťah, taký aký by mali mať deti so svojimi otcami.“

Deti ešte k tomu odmietali byť s matkou a tráviť u nej školské prázdniny.

„Je tam navyše aj iný dôvod. Bojím sa nechať dcérku samu s matkou, nakoľko sa dokonca už dvakrát pokúšala spáchať samovraždu...“

Aj keď na deti by mali mať rodičia rovnaké práva, s dcérou môže byť Roman len každý druhý víkend. So synom ešte navyše, ale len keď má futbalové tréningy. Aj na tie samotné však synovi občas matka bráni chodiť...

„Hrá futbal už štyri roky. Každý deň ho odveziem na tréning, tam však so mnou nie je, lebo trénuje a potom ho musím odniesť k matke.“

Roman pracuje vo veľkoobchode, má slušný príjem, svoje bývanie. Spĺňa všetky podmienky na to, aby sa o deti mohol postarať.

„Matka však neustále naťahuje súdny spor a bráni v striedavke. Veď to je proti ním samým. Ja nechcem aby prišli o mamu, len nech sa striedame, nech si nás užijú oboch rovnako.“

„Pripadá mi to ako boj. Neviem o čo ide. Veď som nič nespravil, možno som ešte lepší rodič ako ona, ale nerozumiem prečo musím prosíkať o to, aby sme s nimi mohli byť rovnako a zdĺhavo a neúspešne to dokazovať. Ju nik neskúma a ja som s deťmi štyri dni do mesiaca a ona dvadsaťšesť. To nie je spravodlivé a ani dobré pre deti.“

Roman je pripravený o možnosť rovnoprávnej starostlivosti o deti, nemôže sa s nimi zahrať kedy chce, nemôže sa s nimi pripravovať do školy, prežívať s nimi normálny život ako dovtedy. Je bezradný, prípad nemá zatiaľ doriešený. Stále však verí v spravodlivosť pre seba a hlavne pre deti, ktorej sa im zatiaľ nedostalo.

Roman Krupa, Bánovce nad Bebravou, 39 rokov
Dcéra Katka12 rokov
syn Roman 9 rokov
Pracovník vo veľkoobchode
Bánovce nad Bebravou

Aj keď Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa a Zákon hovorí jasne o „rovnocennom postavení rodičov a práve detí na rovnocenný styk s oboma rodičmi“, po rozchode je jeden z rodičov automaticky protiprávne vylúčený z ich života aj keď bol dovtedy s deťmi. Právo na rovnocenný styk – striedavá starostlivosť sa neberie ako prirodzený základ rovnoprávneho postavenia rodičov a väčšinou otec sa o ňu musí veľmi pracne domáhať. Blokácia jedného z rodičov nie je trestaná, práve naopak, mnohokrát rodič, ktorý rovnocenný styk s deťmi blokuje uspeje a zverí sa dieťa práve jemu.