Pre vymyslené choroby nevidel syna dva roky
Za dvadsaťpäť mesiacov strávil so svojím synom jedenásť hodín (!).
„Stále mi to vŕtalo v hlave. Chodil som za synovou lekárkou, vypytoval som sa a zisťoval ako to vlastne je s jeho „záhadnou chorobou“. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že syn „ochorie“ vždy v piatok pred víkendom, keď sa s ním mám stretnúť.“
Otec si vyhotovil graf, ktorý preukázal, že osemdesiat percent ochorení vychádza presne na ten víkend keď má byť so synom. Braňo sa žiadneho náhradného termínu stretnutia nedočkal, aj keď oň žiadal...
Braňo sa nevzdal a bojoval ďalej, nakoniec po vyše dvoch rokoch, keď mal jeho syn už skoro štyri roky, desiatkami podaní, odvolaní a trestných oznámení dosiahol, že mu súd určil nový čas stretávania sa so synom. Syna si konečne mohol zobrať k sebe na celý víkend.
„Čakal som na syna pred jej domom. Zrazu sa otvorili dvere a čo nevidím, moja exmanželka nesie syna na rukách. Neveril som vlastným očiam...“
Celý proces „odovzdávania“ si nakrúcali na kameru, boli si istí, že syn nebude chcieť ísť s otcom, vzhľadom na nízky vek a dlhú dobu odlúčenia.
„Na tú vetu mojej bývalej ženy, keď mi prinášala syna nikdy nezabudnem: Bruno, rozlúč sa so svojim ocinkom. Tento je tvoj biologický otec a s ním teraz musíš ísť".
Napriek šoku nastavil smerom k synovi ruky a uprene pozeral do jeho tváričky. Na ten moment predsa čakal viac ako dva roky.
„Usmial som sa a zvolal „Bruno“. Syn skočil bez mihnutia oka do môjho náručia. Od samej radosti mi takmer vyskočilo srdce z hrude. Všetci ostali sklamaní a šokovaní“.
Silné odhodlanie a láska otca zvíťazili v nekonečnom dvojročnom boji, aby dieťa malo aj svojho druhého rodiča. Viac ako tisícpäťsto strán spisov a odvolaní, viac ako osemdesiat pojednávaní, výsluchov a nariadení.
„Už ma ani nevyviedlo z miery keď mi Bruno povedal: Maminka mi povedala, že mám robiť zlobu keď prídeš... Teším sa, že svoju mamu neposlúchol...“
Branislav, 31 rokov
Ekonóm
Poprad
Bruno, syn, 5 rokov
