Päť rokov sa starám o dcéru, no syna nemôžem mať v striedavke

Kvôli nekonaniu trpí syn, trpí jeho sestra a trpím ja. Nik nechráni z kompetentných právo môjho syna na oboch rodičov, skôr naopak, napomáhajú tomu aby vyrastal ako polosirota a v konfliktnom prostredí. A to aj napriek tomu že som sa ako rodič osvedčil viac ako jeho matka.

Mojím problémom však je, že mám ešte jedno dieťa, syna Mária, ktorý ostal bývať pri matke. V tom období mal len 3 roky a nebolo v jeho moci slobodne sa rozhodnúť s kým chce byť, bohužiaľ nie je mu to dovolené ani teraz, keď už ide mať o mesiac 8 rokov. Sám vo výpovedi na súde povedal, že chce bývať radšej s otcom ale ako keby boli všetci hluchí...

Som klasický prípad dvojtýždňového, víkendového otca ale boli a aj sú s tým stále problémy. Ex-manželka sa neustále snaží mi tieto stretávania obmedzovať a dokonca žiada súd, aby mi toto stretávanie ešte skrátil len na jeden víkend v mesiaci. Kedže sociálne pracovníčky pracujú tak ako pracujú, výsledkom bolo napríklad aj to, že sa podpísali pod žiadosť ex-manželky, že si ho nesmiem zobrať na víkend ak ochorie. Súd bez akéhokoľvek podrobnejšieho skúmania vydal predbežné opatrenie len na základe ich tvrdenia. Je jasné, že potom bol môj syn chorý častejšie a ja som ho nevidel aj mesiac.

Nejde len o mňa ale aj o moju dcéru a Máriovu sestru Barborku, ktorá jednoducho nemôže byť so svojim bratom častejšie, pretože matka si po ňu nechodí a nejaví o ňu akýkoľvek záujem. Navrch všetkého ešte na ňu dokáže neuveriteľne počas rôznych jednaní a pojednávaní špiniť. Matka našich detí vie, že mne už nemôže nijak ublížiť a dcére sa nemôže inak pomstiť za to, že sa rozhodla bývať so mnou iba tak, že nám bráni v styku s Máriom.

Už niekoľko rokov bojujem o svojho syna s ex-maželkou, so sociálkou, so súdmi
a moje spisy, čo mám doma by vystačili na dva romány ale nevzdáme sa. Ani ja a ani moja dcéra a budeme bojovať ďalej, aby sme mohli byť s našim milovaným Máriom častejšie....

Vladimír Almáši (36)
operátor SCP Mondi
Ružomberok