Neobmedzený kontakt s dieťaťom je nevymožiteľný

Poznáte to, láska na prvý pohľad. Začalo to pred trinástimi rokmi. Po piatich rokoch ju požiadal o ruku. Narodil sa im malý Gabriel. „Synčeka nadovšetko milujem. Som ale jeden z tých stoviek, resp. tisícov rodičov, ktorí nemali to šťastie a napriek veľkej snahe sa im rozpadla rodina.“ Rodinná idylka sa ale nenávratne skončila, keď sa v doposiaľ šťastnom manželstve objavila tretia osoba.

Takzvaný "neobmedzený kontakt" je vlastne žiadny kontakt

„Manželka podala žiadosť o rozvod, bez môjho vedomia opustila aj so synom spoločnú domácnosť a presťahovala sa do iného mesta.“

A tu sa začína časť príbehu plný bolesti, prázdnoty a neistoty.
„Je to bolestné, keď prídete domov a po šiestich rokoch vás namiesto výskajúceho milovaného dieťaťa privíta iba poloprázdny byt. Jeho prázdna izba kde vyrastal od narodenia, hračky, všetko mi ho pripomína.“
S manželkou sa „dohodli¨, že syn bude zverený matke a otec s ním bude mať neobmedzený styk.

„Znie to pekne, však? Aj ja som sa potešil, že s ním budem tráviť viac času, že ho budem môcť aj naďalej vychovávať, že sa budem môcť o neho starať a tešiť sa z jeho pokrokov. Bola to však chyba, moja radosť bola predčasná, lebo ak druhý rodič nemá záujem, tak vám v podstate môže brániť v kontakte s vaším dieťaťom a vy sa musíte iba veľmi komplikovane domáhať svojich rodičovských práv.“

„Syna vídam maximálne päť dní do mesiaca. Je to peklo. Je to málo. Mohol by byť a mal by byť v striedavke, lebo tu je vlastne najviac doma. Ale matka má jasné predstavy o tom, koho „majetkom“ je náš syn. Citujem jej správu: “Mne bol zverený a ja budem rozhodovať kedy s tebou bude. Ja som matka.“

Matka sa schválne odsťahovala do iného okresu blízko Bratislavy, aj keď pracuje v hlavnom meste. Už tretíkrát menili podnájom, no vie, že tým zmenšila šance otca na striedavú starostlivosť na minimum. Dieťa tak napriek vhodnosti pôvodného prostredia, záujmu a možnosti oboch rodičov sa oň postarať, postupne prichádza o jedného z najdôležitejších ľudí v jeho živote.

„Slovensko je krajina jedného rodiča a ten druhý dostáva po rozvode nálepku „menejcenný“ a pre dieťa nepotrebný, tak ako to bolo aj v mojom prípade.“

Štát v tomto prípade mohol jasne zasiahnuť, zveriť dieťa otcovi a zachovať mu pôvodné prostredie v súlade s jeho záujmami a potrebami. Odbory sociálnoprávnej ochrany detí a súdy podľa zákona majú chrániť dieťa. Oni ale zvykovo chránia matku, nech je akákoľvek. Zákony pritom hovoria, že štát nemá chrániť materstvo, či otcovstvo, ale rodičovstvo.

„Na dieťa kašlú. Vždy si myslia že matka nech je akákoľvek a robí čokoľvek, je pre dieťa lepším rodičom ako otec. Pritom je jasné, že keby ho zverili mne, nerobila by obštrukcie, prispôsobila by sa a ja by som jej nebránil tráviť so synom polovicu času. Teraz naopak, súdy podporili to, že ma môže vydierať odopieraním styku s milovaným synom.“

Peter Novák, 34 rokov
programový manažér
syn Gabriel, 7 rokov

Neobmedzený styk, ktorý by mohol byť bezproblémový a vyhovujúci pre dieťa a oboch rodičov , je v praxi nevymožiteľný. Druhý rodič sa pri takomto rozhodnutí súdu prakticky nemusí vôbec dostať k dieťaťu.