Ja som vyrastala bez matky, moja dcéra bez otca
Bola by som rada keby otec mojej dcéry javil o ňu záujem
Ihneď po jej odchode zo spoločnej domácnosti sa jej bývalý manžel začal vyhrážať. Podala na neho niekoľko trestných oznámení, ale bezvýsledne. Ani raz jej nezaplatil výživné.
„Seba aj školopovinnú dcéru musím uživiť z päťsto eur mesačne, zaplatiť bývanie, školu, jedlo, cestovanie a podobne... Jeho to vôbec nezaujíma.“
Až po dlhých troch rokoch otec výživné nakoniec zaplatil. Smiešnu sumu, ale len preto, že mu hrozil opäť súd. Deň pred pojednávaním mu ich jeho mama vložila na účet.
„Nezabudol to okomentovať poznámkou, že to boli posledné peniaze na dcéru, ktoré som od neho videla. Od tej doby mi výživné opäť neposiela.“
Erika nemá silu ďalej bojovať s veternými mlynmi, berie jej to čas a energiu. Už ju nebaví ten večný kolotoč domáhania sa či peňazí, či záujmu o dcéru.
„Počas troch rokov dcéru videl len párkrát, aj to len vtedy, keď išla na prázdniny k starým rodičom, kde môj exmanžel býva. Bola však sklamaná, pretože otec dal prednosť alkoholu a kamarátom.... Je mi jedno, čo sa medzi nami odohralo, videla som, že dcéra ho má rada a je to jej otec, ktorého potrebuje, nech je akýkoľvek...“
Každý kontakt či záujem o dcéru, otec podmieňoval stretnutím s matkou a prostredníctvom dcéry sa jej dokonca aj vyhrážal.
„Aspoň párkrát do roka sme veľká šťastná rodina. Preto by som chránila ako ohrozený druh tých otcov, ktorí majú o deti záujem. Nechápem ale to, že práve títo milujúci otcovia na to mnohokrát doplácajú a o svoje deti prichádzajú... ja by som sa o dcéru delila rada a striedavku by som brala všetkými desiatimi.“
Najväčším paradoxom je aj to, že samotná Erika od šiestich rokov žila iba s otcom, bez matky. Matkina láska jej veľmi chýbala. Vyhľadala ju až po dvadsiatich piatich rokoch.
„Aj keď spolu s mamou teraz veľmi dobre vychádzame, nikto mi nevráti tie roky života, ktoré sme sa vôbec nevideli.“
Erika Kotorová, 35 r.
aranžérka kvetov
Bratislava
Michaela 14 rokov, dcéra
