Dcéra vie o mne len to, že som jej nepriateľ
Matka sa rozhodla že otcom našej dcéry bude jej nový partner a dcéru naprogramovala proti mne
„Ako sa cítim, že nemám dieťa? V živote som nepoznal tvrdší úder."
Snažil sa dohodnúť s matkou, no ona nechcela. Dieťa bolo malé, nemohol jej ho vziať a uplatniť právo dieťaťa, ktoré nepatrí len matke, ale obom rodičom. Obrátil sa na štátne orgány - nepomohli.
„Chcieť byť s dieťaťom a nemôcť byť, je pocit permanentného sklamania a neopísateľnej bolesti každého rodiča." Po čase získal možnosť stretávať sa s dieťaťom raz do týždňa na dve hodiny v prítomnosti matky.
„Na stretnutia som chodil, stretávali sme sa na ulici. Či pršalo, či bol mráz, alebo horúčava. Na ulici som sa hrával s malou dcérkou pod dohľadom matky a jej ponižujúcich poznámok."
Neskôr už malá Laura začala chodiť, rozprávať. Matka žila so svojím novým druhom a dcéra sa začala na stretnutiach správať zvláštne.
„Hovorila mi že som maminke ubližoval, že ma nechce, že som ju chcel vyrezať maminke z bruška a že sa ma bojí. Na Mikuláša sa so mnou hrala na chodbe v paneláku, lebo som bol za neho prezlečený. Ak som spomenul „tatina“, nechcela sa s „ním" stretnúť."
Súdna psychologička objavila u matky jeho dieťaťa skrytú agresiu, ťažké permanentné zneužívanie dieťaťa proti vlastnému otcovi ako zbraň, s následkom ťažkého „Syndrómu zavrhnutého rodiča".
Syndróm zavrhnutého rodiča (the Parental Alienation Syndrome, PAS) je správanie sa dieťaťa, ktoré odmieta jedného z rodičov na základe programovania svojím okolím.
Psychologička odporučila kvôli zachovaniu zdravého vývoja dieťaťa, styk otca bez prítomnosti matky. Bohužiaľ, súd ešte stále má čas a počas posledných štyroch rokov nerozhodol. Napriek nekonečným podaniam otca sa požiadavka, aby sa stýkal so svojou dcérkou sám a nielen na ulici za prítomnosti matky, úplne odložila na neurčito...
„Moje prosby teraz kdesi na súde zapadajú prachom a moja dcérka Laurika naďalej je ťažko programovaná proti mne...Proti otcovi, ktorý sa len snaží byť otcom a ktorý sa vždy snažil byť slušným a spravodlivým človekom."
„Dnes, po štyroch rokoch márneho boja sa môžem len prizerať, ako moje dievčatko, moja drahá milovaná dcérka Laurika, hovorí súdnemu znalcovi, že ju maminka vlastne chráni pred zlým tatom a žije s "novým lepšejším“ tatinom..."
Do dnešného dňa Mário nemá možnosť stretávať sa so svojou dcérou. Stále mu na súde prebiehajú konania, avšak nie sú ukončené. Dcéra má štyri roky a s otcom sa vôbec nestýka.
„Vďaka viere, láske a nádeji ešte chvalabohu žijem, svoje utrpenie a pocit bezmocnosti neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi..."
Mário Laššo, 35 rokov
Akvizítor, Trenčianske Teplice
Dcéra Laura, 4 roky
