Príbehy
Denno denne sa na nás obracajú matky a otcovia z celého Slovenska... Pri tých 13.000 deťoch po rozvode ročne je to obrovský počet pohnutých osudov, kde sa mnohokrát kompetentné orgány tvária že sa nič nedeje. Pozrite sa na skutočné "príbehy", na kruté svedectvá a osudy detí a ich rodičov po rozchode:
Skutočné príbehy od vás:
Prečo si striedavku musím zaslúžiť?
Roman si s manželkou po dlhšej dobe prestal rozumieť, klasický scenár. Dvaja ľudia sa postupom času odcudzili a rozhodli sa, že napokon sa rozídu a každý z nich bude bývať samostatne. Majú spolu dve deti dcérku..., ktorá má dvanásť rokov a deväťročného syna... „Svoje deti milujem a starám sa o tieto moje dva poklady s veľkou radosťou. Veľmi som sa trápil, keď som sa zrazu po rozchode nemohol s nimi vídať ako dovtedy.“
Striedavka nariadená proti vôli matky dieťaťu prospieva
„Som človek so striedavou starostlivosťou. Predstavím vám príbeh, ktorý búra argumenty odporcov striedavej starostlivosti a vyvracia ich teórie. Hrdinom príbehu je náš syn Matej.“ Život Mateja je k takmer na nerozoznanie od života ostatných detí. Matej nerieši, či je viac doma u mamy alebo u otca, ani koho má radšej. Riešiť to nemusí. Domov má len jeden, aj keď na dvoch miestach.
Vymysleným obvinením ma pripravili o dcéru
Pri rozvode bola Bohušova štvorročná dcéra Helenka zverená matke. Pretože bola stále na materskej, otec nič nenamietal. Veril, že s dcérkou bude môcť byť hocikedy. No to ešte netušil čo ho čaká... „Matka našej dcérky mi však čoraz viac bránila v kontakte s Helenkou, pričom keď boli mimo domu, ja som netušil, kde je, kedy bude doma, kam môžem za ňou prísť.“
Rodičia chceli striedavku, no súd ju nepovolil
Po rozchode sa Barbora Kamrlová s bývalým manželom dohodla na striedavke.„Žili sme desať rokov vo Francúzsku, kde je striedavá výchova bežná. A mali sme známych, kde sme videli ako to fungovalo. Preto sme aj my s manželom pri rozvode chceli výchovu našej dcéry riešiť podobne.“
Po príchode na Slovensko však zistili, že hoci sa u nás práve v tom čase menil Zákon o rodine, takáto možnosť doň nebola zakotvená.
Deti uniesla matka do zahraničia
Dodnes nevie kde sú jeho deti. V roku 2008 si matka našla novú známosť a odišla bez udania miesta a dôvodu. V domácnosti sa nevyskytovali vážnejšie problémy, hádky, ani násilie. „Deti boli jedným zo stredobodov môjho života a sveta, poznal som ich od pôrodu. Spoločne sme sa hrali, učili sa chodiť, naháňali sa, neskôr som obe naučil bicyklovať sa a staršiu i jazdiť na kolieskových korčuliach. Staršia vedela čítať už hádam od štyri a pol roka , ba dokonca sme spolu i sem-tam varili alebo upratovali."
Stal som sa dcére otcom i matkou
Rasťo je slobodný otec, ktorý sa stará o svoju dcérku Sofiu od prvého dňa jej narodenia, nakoľko matka sa jej vzdala ihneď po pôrode a odmietla ju čolen vidieť. „Rozišli sme sa po krátkej známosti, otehotnela a potom odišla. Vravela mi, že ja aj tak to malé nikdy neuvidím a aký som neschopný. Napokon mi asi mesiac pred pôrodom poslala sms správu: „Rozhodla som sa že to dieťa nechcem. Staraj sao neho sám, keď ti po ňom tak srdcepiští...“
Päť rokov sa starám o dcéru, no syna nemôžem mať v striedavke
Volám sa Vlado, mám 36 rokov a už piaty rok žijem so svojou 14 ročnou dcérou Barborkou. Mesiac po mojom odchode od ex-manželky, prišla za mnou, že nechce ostať pri mame ale so mnou. Matka sa jej bez problémov na prvom pojednávaní ohľadom zverenia detí do výchovy zriekla, takže od jej 9tich rokov to s dcérou ťaháme spoločne.
So synom môže byť 3 hodiny mesačne!!
Samko má osemnásť mesiacov a keď sa okolo 12:00h napapá, nasleduje spánok. Moja návšteva vždy začína tým, že mi matka odovzdá spiaceho syna. Keď sa Samko zobudí, zostáva nám do konca návštevy maximálne 20 min.
Pre vymyslené choroby nevidel syna dva roky
Malý Bruno mal iba pätnásť mesiacov, keď sa jeho rodičia rozišli. Súd nariadil otcovi stretávať sa so synom každú párnu sobotu na dve a pol hodiny – päť hodín mesačne! „Nebolo to veľké víťazstvo, avšak pre mňa to bola aspoň malá útecha v ťažkom období môjho života.“ Nariadenie súdu však nebolo ani jediný krát dodržané, výhovorky matky prečo syn „nemôže“ ísť s otcom nemali konca kraja. Hlavným argumentom bolo, že syn je chorý.
Chýba mi otec
Alena vyrastala v kompletnej rodine s dvoma sestrami a rodičmi. To, čo zažívali doma, sa ani zďaleka nedalo nazvať rodinnou idylkou. Naopak, bolo to trápenie, plné úzkosti a strachu. „Kým moje spolužiačky chodievali do školy usmiate, tešili sa z každej chvíle prežitej s ich otcami, to moje bolo sprevádzané strachom z otca, obavami, nervozitou, panikou ba až depresiami a úzkosťou, ktorá sa po čase preniesla do môjho každodenného života.“
Neobmedzený kontakt s dieťaťom je nevymožiteľný
Poznáte to, láska na prvý pohľad. Začalo to pred trinástimi rokmi. Po piatich rokoch ju požiadal o ruku. Narodil sa im malý Gabriel. „Synčeka nadovšetko milujem. Som ale jeden z tých stoviek, resp. tisícov rodičov, ktorí nemali to šťastie a napriek veľkej snahe sa im rozpadla rodina.“ Rodinná idylka sa ale nenávratne skončila, keď sa v doposiaľ šťastnom manželstve objavila tretia osoba.
O otca som bojovala dvadsaťpäť rokov
Keď mala Ivana osem rokov, jej rodičia sa rozviedli. Túto životnú zmenu niesla veľmi ťažko. Ivana a jej bratia otca odmietali, pretože matka o ňom šírila negatívne informácie. Matka ovplyvňovala deti natoľko, že prestali s otcom komunikovať.
V striedavej starostlivosti je môj syn šťastný
Keď sa Vadim rozviedol, matka sa syna vzdala a on žiadal o vydanie syna do jeho starostlivosti. Súd mu nevyhovel a Martina pridelil do starostlivosti starých rodičov tak, ako žiadala jeho bývalá manželka.
Ja som vyrastala bez matky, moja dcéra bez otca
Erikine manželstvo sa po trinástich rokoch rozpadlo a dcéra bola zverená do matkinej opatery. „Je to otec mojej dcéry a tak mi vždy záležalo, aby trávila čas aj s ním. I keď sme sa rozišli kvôli peklu, ktoré som prežívala, nikdy som ho neobmedzovala, mohol ju každý týždeň navštevovať.“
