Články
Výber odborných článkov, výskumov a štúdií a rovnoprávnom postavení rodičov v porozchodovej starostlivosti o deti.
Odpovede renomovanej detskej psychologičky a súdnej znalkyne o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho vplyve na dieta v období po rozchode rodičov: Aj keď bude realizovanie striedavej výchovy v praxi náročnejšie a bude mať svoje úskalia, pre celkový psychosomatický vývin detí až do bodu, kedy sa deti stanú rodičmi, má striedavá výchova nedoceniteľný význam. Verím, že postupne takýto typ starostlivosti bude vnímaný pozitívne hlavne preto, že je citlivý k duši dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine je možné, aby súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Úskalie tejto právnej úpravy však je v tom, že pokiaľ so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasia obidvaja rodičia a obidvaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Ako sa chovať po rozchode aby si to čo najmenej odnieslo dieťa? Čo robiť aby stres z rozchodu znášalo čo najmenej? Nemecký sudca Rudolph Jurgen vypracoval so svojím tímom a v spolupráci s kolíznymi opatrovníkmi, advokátmi, súdnymi psychológmi rady pre rodičov po rozchode:
Často tým najťažším pre dieťa nie je samotný rozvod, ale smutná skutočnosť po ňom, kedy jeden z rodičov – najčastejšie otec – musel odísť. V našich podmienkach – v povedomí sudcov aj ľudí stále pretrváva názor, že dieťa patrí mame a otec je vo výchove akýsi druhoradý a ak sa rozvedie s matkou svojich detí, má právo ich navštevovať v presne vymedzenom čase a povinnosť prispievať na ich výživu. Dovtedy plnohodnotný vzťah ( ak nehovoríme o prípadoch rodičovskej neschopnosti ) sa mení a deformuje na príležitostný výlet dieťaťa k druhému rodičovi.
Následující průvodce Vám může pomoci vyhnout se základním chybám, které již jiní před vámi udělali a nepřineslo jim to nic dobrého.
Manželstvá sú často zaťažené nánosmi hnevu, strachu, neistoty a bolesti; mnohokrát sú tiež sprevádzané ľudským pokušením všetky tieto pocity vyjadriť deštruktívnym a iracionálnym spôsobom. Ubrániť sa takémuto pokušeniu je niekedy skutočne náročné. Občas sa stane, že mu rodičia podľahnú.
Zaužívaná prax „párnovíkendovej“ úpravy styku detí s rodičom, ktorému neboli deti zverené do starostlivosti v naprostej väčšine neuspokojuje potrebu a túžbu detí mať druhého rodiča k dispozícii tak, ako by to odpovedalo ich predstavám. A to už bez ohľadu na to, či si to trúfnu deklarovať nahlas alebo nie.
Najviac výskumov bolo vykonaných v USA; v Spojených štátoch bola striedavá starostlivosť uvedená do súdnej praxe v roku 1973, čiže majú štvrťstoročie náskok. Prvý výskum týchto rodín prebehol v roku 1979. V súčasnej dobe je detí zverených do striedavej starostlivosti cca 20%, výskumov cca 400.
Myslím si, že pôvodný režim, založený na stretávaní „každý druhý víkend v mesiaci“ je už dávnejšie prekonaný. Najmä od prijatia nového zákona o rodine (čiastočne zrejme aj pod vplyvom českej familiaristiky) bola prelomená takáto úprava stretávania a rodič, ktorý mal záujem o stretávanie so svojim dieťaťom v širšej miere, mohol tento styk dosiahnuť, pokiaľ na tejto úprave dostatočne trval.
Nórska ministerka pre záležitosti detí a rovnoprávnosť ( Barny-og Likestillingsdepartementet ) Karita Bekkemellem dostala výsledky prvej štúdie, ktorá bola vykonaná v Nórsku na tému striedavej výchovy. Ide o jednu z najväčších empirických štúdií na túto tému v celej Európe.
Vysoká míra rozvodovosti v České republice a současná soudní praxe, kdy jsou děti po rozvodu svěřovány ve výrazné většině matkám, staví řadu otců do obtížně řešitelné situace - jak naplnit „otcovství na dálku". Tyto skutečnosti svědčí o tom, žeotcové jsou v českém opatrovnickém soudnictví často diskriminováni. Současnousoudní praxí jsou připravováni o svou rodičovskou roli a jejich děti o svéotce.
V advokátskej a súdnej praxi sa pomerne často stretávame so zákonmi, predpismi či smernicami, ktoré sa týkajú maloletých: ich situácie, ich ďalšieho života, ich ochrany a pod. Texty jednotlivých zákonov sú pomerne dobre prepracované, pokiaľ sa zaoberajú vonkajšími, faktickými stránkami veci, napr. kam bude dieťa umiestnené, s ktorým rodičom zostane dieťa v domácnosti po rozvode, či je dostatočný príspevok na výživu apod.
Dvojčatá - chlapec a dievča, dostanú hračku. Začnú sa o ňu hádať. Hurhaj začuje mamička, vypočuje ich a zistí, že sa nedokážu dohodnúť. Každý sa chce s hračkou hrať sám. Rozumná mamička ich rozsúdi a povie: "Deti, hračka patrí vám obom. Ak sa nedokážete dohodnúť, budete každé ráno losovať, kto sa bude hrať s hračkou dopoludnia a kto popoludní. Kto pravidlo poruší, dostane na zadok!
Striedavá výchova! Tak znie podľa expertov ideálny stav po rozvode rodičov s dieťaťom. Od 1. júla bude tento systém platiť aj na Slovensku a bývalí manželia budú maloletého vychovávať rovnaké časové obdobie.
Čomu dať prednosť? Mať rodiča, ktorý neprejavuje dostatok záujmu o dieťa, alebo mať dvoch rodičov, ktorí sa sťažujú, že dieťa majú u seba len na krátku dobu? Ktorá situácia skôr poškodí detskú osobnosť, keď vieme, že nízka miera sebaúcty je kľúčovým psychologickým problémom detí po rozvode? Ktorá situácia skôr podporí pocity vlastnej ceny dieťaťa a pomôže mu, aby sa cítilo žiadané, cenené a milované?
Článok sa zameriava sa na tabu, ale v rodinách reálne existujúci problém, kedy sa matky s nízkou mierou emocionálnej zrelosti snažia vytesniť otca zo života dieťaťa. Opisujú možné vplyvy aj motívy pôsobiace na takéto matky a tiež uvádza súčasti vytesňovacieho systému. Zmieňuje sa aj o dvoch "sesterských" stratégiách, a to o hyper-protektivitě a narcistickú zneužitia. Cieľom všetkých troch je výlučné a trvalé vlastníctvo dieťaťa.
Nikdy som nechcel byť poručenský sudca, ale musel som, pretože som sa po mnohých iných zastávkach dostal na súd, u ktorého som chcel zostať. Po reforme zákona o dieťati nikto nechcel robiť rodinné právo a tak som to dostal ako najmladší sudca z moci prezídijného rozhodnutia starších sudcov. Dnes som šťastný, že som túto činnosť mohol robiť. Je veľmi dôležité upozorniť na to, že ma nezaujímali ani tak rodičia, mňa zaujímali deti.
Rodinné vzťahy sú jedným z príkladov komplexných spoločenských vzťahov, ktoré môže právna úprava regulovať viac-menej rámcovým spôsobom. Oveľa dôležitejšiu úlohu hrajú v bežnom živote odbory sociologické, psychologické či lekárske a pozitívne právo svoju regulačnú úlohu plní najmä v prípadoch, kedy sa v rodinných vzťahoch objavujú nežiaduce prvky.
Už aj na Slovensku a v Česku sú k dispozícii diela renovaných odborníkov a odborníčok od nás aj zo zahraničia k problematike porozchodovej starostlivosti o deti a rovnoprávnom rodičovstve. Pripravili sme pre Vás zoznam odporúčanej literatúry, ktorá by Vám mohla pomôcť ak máte zájem naštudovať si podrobnejšie túto problematiku.
Domáce násilie je fenomén ktorý žiaľ sprevádza vzťahy v rodinách. Liga Otcov ostro odsudzuje akékoľvek prejavy domáceho násilia. Fyzická prevaha muža dáva mnohokrát priestor na jej zneužívanie a jej následky sú tragické. Sú ale obeťami len muži? Keď sa hovorí, že násilie na ženách je tabu, ešte väčším tabu je násilie na mužoch. A podľa prieskumov je pomer domáceho násilia medzi mužmi a ženami rovnaký. Pozrite si zborník z brnenskej konferencie.
Čo je Striedavá osobná starostlivosť - najčastejšie otázky
Vo väčšine vyspelých štátov bola ako riešenie po rozvode rodičov,resp. po odluke legislatívne vyriešená striedavá osobná starostlivosť rodičov o neplnoleté dieťa. Od 1.júla platí aj na Slovensku novelou Zákona o rodine. Čo vlastne Striedavá osobná starostlivosť (SOS) znamená? Aký má význam? Ako ju aplikovať v praxi? Čo to znamená pre deti, rodičov, súdy, špecialistov? Tu sú najčastejšie otázky a odpovede na ne.
Pozrite si plné znenie rozsudkov o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti zo slovenských súdov. Vyše 60 scanov anonymizovaných rozsudkov sme získali a zverejnili pre vás na našom špecializovanom webe. Aj rozsudky kde bola striedavá starostlivosť nariadená napriek nesúhlasu jedného z rodičov.
MUDr. Jedlička: Syndróm zavrhnutého rodiča (SZR) je jedna z foriem psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, tzv. syndróm CAN ("Child Abuse nad Neglect"), ktorý sa vyznačuje tým, že dieťa je proti jednému rodičovi popudzované do takej miery, že samo aktívne začne vyvíjať takú vlastnú dynamiku postojov voči druhému rodičovi, že ho nakoniec úplne odmietne a zavrhne.
„Moja dcéra mala v škole nakresliť svoju rodinu. Nakreslila seba, otca s jeho novou partnerkou a mňa s mojím partnerom, ale pani učiteľka povedala – to nie je rodina! Rodina sú otecko, mamička a deti! Ale prečo by nemohla byť rodina aj iná?“ pýta sa jedna z matiek, ktorá sa po rozvode dokázala s manželom dohodnúť na striedavej výchove dcéry. Myslí si, že čím viac má dieťa blízkych ľudí, ktorí rešpektujú jeho potreby, tým je to preň lepšie.
Nepoznám prípad, kedy by muž odišiel s deťmi z domova, opustil ženu, obvinil ju z domáceho násilia, požiadal o rozvod, získal deti do výhradnej starostlivosti a matka sa potom (márne) usilovala o striedavú starostlivosť. Preto mi dovoľte výnimku, že v článku budem používať výrazy "muž, otec" a "žena, matka". Domnievam sa, že to mám dostatočne štatisticky zdôvodnené. Teoreticky však môžete tieto slová zameniť, zmysel článku zostane rovnaký. Osobne mám medzi ženami veľa priateľov, mám ich rád a vážim si ich. Nerobím totiž medzi ľuďmi rozdiely podľa farby pleti ani pohlavia.
Najčastejšou praxou v SR bolo a zostáva umožnenie kontaktu s tým z rodičov, ktorému dieťa zverené nie je, na dva víkendy mesačne. Navyše je v praxi toto právo často tým z rodičov, ktorý má dieťa v starostlivosti, porušované - pričom súdy rezignujú na vymáhateľnosť tohto práva, čím de facto nesankcionujú porušovanie zákona de iure. V mnohých prípadoch je znemožňované právo na druhého rodiča celé roky. Mnoho týchto prípadov je riešených na Európskom súde pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu. Rozsudky tohto súdu potom odsudzujú Českú republiku k náhrade škôd.
Ak neexistuje žiadny takýto zmysluplný a láskyplný vzťah, dochádza k rizikám pre vývoj dieťaťa. Vo výklade teraz použijeme bežnú hovorovú reč, nie abstraktné právne pojmy, často nemotorné, s ktorými sa tak často stretávame v úradných textoch.
Spoločné opatrovníctvo, striedavá výchova: áno alebo nie? Správnu odpoveď na túto otázku je potrebné hľadať v kritériu ZÁUJMU DIEŤAŤA. Toto kritérium je skutočne a právom vo všetkých medzinárodných a "západných" zákonoch základným kritériom pre každé súdne rozhodnutie – a v mnohých zákonníkoch aj pre rodičovské rozhodnutia.
Striedavá osobná starostlivosť – pojem, ktorý bol v priebehu roku 2010 často skloňovaným pojmom medzi rodičmi i odbornou verejnosťou. Pojem, ktorý sa pre niektorých stal nádejou, pre iných strašiakom. V neposlednom rade to bol pojem, ktorého podstatu mnohí nezvládli. Keď píšem mnohí, tak vôbec nezveličujem, ako by sa spočiatku mohlo zdať.